Ako na varenie piva

Dobrou správou je, že výroba piva už nie je výsadou iba veľkých pivovarov, ale domáce pivo si môžeš spraviť vo vlastnej kuchyni.

Čo všetko potrebuješ na varenie vlastného piva?

Na začiatok nepotrebuješ veľkú technológiu ani skúsenosti. Stačí niekoľko základných vecí, ktoré ti otvoria dvere do sveta domáceho pivovarníctva. Základné komponenty sú:

• Domáci pivovar
• Mladinový koncentrát
• Pivné kvasnice (súčasť konentrátu)
• Kvasný cukor
• Dezinfekcia
• Voda

Krok za krokom

Ku každému setu alebo surovinám posielame aj podrobný návod ako postupovať krok za krokom. Určite ale chceš mať ako takú predstavu čo ťa čaká, tak poďme na to.

Dezinfekcia

Každé domáce pivo začína čistotou. Ak sa zanedbá dezinfekcia, celý výsledok môže znehodnotiť skysnutím alebo nechcenou chuťou. Všetko, čo príde do kontaktu so sladom, mladinou alebo pivom ako napríklad: fermentačná nádoba, lyžica, miešadlo alebo fľaše musí byť dôkladne vydezinfikované.

Používa sa napríklad bezoplachová dezinfekcia Chemipro OXI alebo Handcraft suplies. Stačí pripraviť roztok, naliať ho do nádoby a poriadne premiešať. Následne všetko nechaj voľne vyschnúť. Vyhni sa používaniu klasických čistiacich prostriedkov. Tie môžu zanechať stopy, ktoré narušia fermentáciu. Dobrá dezinfekcia je najlepší základ kvalitného domáceho piva.

Suroviny v kope

Najjednoduchším spôsobom prípravy domáceho piva je použitie pivného mladinového koncentrátu. Do fermentačnej nádoby stačí naliať celý obsah koncentrátu, pridať asi 3 litre teplej vody (40–50 °C) a miešať, kým sa úplne nerozpustí. Obal alebo konzervu môžeš tiež vypláchnuť teplou vodou.

Potom podľa mladinového koncentrátu ale vo väčšine prípadov pridaj 1 kg kvasného cukru (napr. dextrózu alebo sprevňovač piva – tzv. beer enhancer) a opäť premiešaj. Keď sa cukor rozpustí, dolej studenú vodu, kým nebude objem približne 23 litrov a teplota okolo 20–25 °C. Až potom nasyp pivné kvasnice, ktoré bývajú pribalené ku koncentrátu (pod vekom konzervy alebo v suchej priehradke obalu). Nádobu uzavri, nasad kvasnú zátku a premiestni ju na stabilné a ideálne tmavé miesto.

Fermentovanie

Fermentácia je proces, kedy kvasinky premieňajú cukor na alkohol a oxid uhličitý. Už po niekoľkých hodinách začne z kvasnej zátky unikať vzduch a to je znak, že fermentácia prebieha správne. Nádoba by mala stáť v prostredí so stabilnou teplotou 19–23 °C, mimo priameho svetla a otrasov.

Tento proces môže trvať 5 až 15 dní v závislosti od teploty a typu piva. Keď bublanie ustane alebo sa prestane meniť hustota (over pomocou hustomeru), fermentácia je dokončená. Pivo je v tomto štádiu ešte mladé, no pripravené na fľašovanie. Vyhni sa prelievaniu alebo manipulácii počas fermentácie, aby sa do piva nedostali baktérie alebo kyslík.

Stáčanie do fliaš

Po skončení fermentácie je čas pivo stočiť, máš na výber flaše s naraziteľnými korunkami, flaše s patentovým uzatváraním alebo priamo do súdkov. Najskôr vydezinfikuj všetky fľaše a vrchnáky. Do každej fľaše vlož primerané množstvo kvasného cukru – ideálne cca 3 g glukózy na pol litra (môžeš použiť aj kvasné cukríky). Pomocou stáčača naplň fľaše po úroveň asi 2–3 cm pod hrdlom a uzavri korunkovým uzáverom alebo patentom.

Sekundárna fermentácia prebehne vo fľaši a vytvorí prirodzený CO₂ teda pridá penivosť pivu. Používaj radšej tmavé sklenené fľaše (chráni pred UV žiarením). Po stočení nechaj fľaše ešte 7 dní pri izbovej teplote.

Oddych a zrenie

Po týždni sekundárnej fermentácie môžeš fľaše premiestniť na chladnejšie a tmavé miesto. Ideálne pivnica alebo komora s teplotou 10–15 °C. Tu by mali pivo zrieť aspoň ďalšie 2–3 týždne, ideálne aj dlhšie. Stočené pivo sa nesmie odkladať do chladničky lebo by sa zastavilo sekundárne fermentovanie.

Časom sa chute zaokrúhľujú a sediment sa usadí na dne fľaše. Pivo netreba skladovať v chladničke, tam patrí len pred podávaním. Odporúčame pivo schladiť na 7–10 °C a nalievať opatrne, aby sa kvasinky zo spodku fľaše nezvírili. Prvé dúšky odhalia, ako sa ti proces vydaril. Každá várka je originál, a preto si svoje domáce pivo zaslúži trpezlivosť a lásku.