Pri víne je pôvod slova jednoducho vysvetliteľný. Vzniklo z latinského slova „vinum“ kde sa následnými modifikáciami do iných jazykov napríklad nemčiny zmenilo na „wein“, anglicky „wine“, španielsky „vino“, francúzsky „vin“ a tak ďalej. Pôvod slova “Pivo” je rýzdo Slovanský. Staré Slovanské slovo „PIVO“ bolo odvodené od slovesa piť a označovalo všeobecne rozšírený nápoj. Prípona –vo v staroslovančine označovalo veci s hromadným významom. Napríklad: hnojivo, fajčivo, pitivo …
Následne bolo od slova „pivo“ odvodené aj ďalšie slovo a to „pivnica“. Aj toto slovo pretrváva až do dnes nie len na Slovensku, Českej republike ale aj v Poľsku a Bielorusku. Pivnica, ako určite všetci dobre vieme označuje priestor, kde sa skladovali a ešte stále skladujú rôzne nápoje ako napríklad domáce pivo, víno, medovina, kvas a aj rôzne potraviny. Na Slovensku a aj v už spomínaných krajinách sa pôvodný význam slova pivo zúžil už iba na označenie nápoja vyrábaného z chneľu a jačmeňa.
Zopár zaujímavostí z histórie piva
Začiatky výroby piva veľmi úzko súvisia s kultúrou vôbec. Prvé pivo sa začalo vyrábať so vznikom usadlého spôsobu života teda prechodom z kočovného na usadlý spôsob. Dá sa povedať, že pivo patrí k prvým kultúrnym vymoženostiam, ktoré človek objavil už v dobe kamennej a je našou súčasťou až dodnes.
Pestovanie obilnín začalo v praveku na počiatku takzvanej mladšej doby kamennej(neolite). Tým, že sa zásadne zmenil spôsob obživy vtedajších ľudí, ktorý prešli z lovu a zberu na usadlý spôsob života. Zdrojom obživy sa teda prevažne stalo poľnohospodárstvo. Medzi prvé domestifikované obilniny patrila pšenica a jačmeň, neskôr aj ovos, žito, strukoviny, …atď. Usadlý spôsob života a zmena obživy so sebou niesli aj ďalšie pokroky ako napríklad výroba keramických nádob, brúsených nástrojov a aj výrobu oblečenia. Zásadnou zmenou bola aj výstavba trvalých obydlí a vytváranie osád.
Zásadným krokom k výrobe piva bolo zistenie, že navlhčené skladované zrno alebo drť z pšenice alebo jačmeňa môže v určitých podmienkach skvasiť. Je možné, že kvasenie bolo objavené už skôr. Napríklad v ceste na chlieb alebo v namočenom už upečenom pečive. Je možné, že sa tieto úkazy objavili spoločne. V tej dobe však nikto nemohol tušiť, že sa jedná o proces, pri ktorom kvasinky rozkladajú sacharidy zo škrobu v obilninách a menia ho na alkohol a oxid uhličitý.
Pri alkoholovom kvasení hrajú hlavnú rolu kvasinky, ktoré rozkladajú jednoduché sacharidy na alkohol a oxid uhličitý. Medzi historikmi, archeológmi, paleontológmi … nie je jednoznačne určené, či sa „prapivo“ začalo cielene vyrábať najskôr v Mezopotámií alebo Egypte. Väščina indícií však nasvädčuje tomu, že prvé pivo sa vyrábalo v Mezopotámií. Tam začalo poľnohospodárstvo, pestovanie obilia a domestifikovanie zvierat ako prvé na svete niekedy pred 12 000 rokmi. Samozrejme prapôvodné pivo bolo od toho dnešného veľmi vzdialené chuťou, konzistenciou a aj vzhľadom, ale proces bol rovnaký.
Ešte začiatkom 9. storočia nášho letopočtu považovala veľká časť katolíckej cirkvi pivo za pohanský nápoj. Postupne však začal prevládať priaznivejší postoj k pivu. Cirkev sa prostredníctvom mníchov následne chopila pivovarníctva veľmi účinne a rozvíjala ho ako svoje významné hospodárske odvetvie. V oblastiach dnešného Bavorska, Švajčiarska, Rakúska bolo varenie piva (hlavne kvôli kláštorom) povýšené na umenie. Kláštory boli v Strednej Európe takmer výhradnými producentmi piva.
Z nedávnej minulosti
Takou zaujímavosťou napríklad je, že počas prvej svetovej vojny bol prísny zákaz používať obilie na výrobu piva. Je zaujímavé vedieť, z čoho všetkého sa pivovarníci v tej dobe pokúšali pivo vyrobiť. Používali napríklad cukrovú repu, škrobové cukry, nerafinovaný cukor, prírodný med, zemiaky, ryžu, kukuricu, mrkvu, proso, gaštany a kadečo iné.
Pridaj komentár